Slovak Press Watch

Saturday, February 15, 2003:

Sociálne dávky: sa štát chystá opäť znížiť, podľa titulku Pravdy. Koľko teda budú po novom? „Nejaké čísla už existujú, zatiaľ sa však ešte stále prepočítava,“ cituje Pravda štátneho tajomníka ministerstva práce. To „zníženie“ platí len pre sociálnu dávku bez akýchkoľvek podmienok (verejné práce, starosť o deti, atď.). Takže v skutočnosti ide o podmienenie dávok, nie zníženie.

Najhoršie vedecké správy novinárov 2002: vyhodnotila americká mimovládka STATS. Vyhrala nadmerná pozornosť novinárov vyhláseniam Raeliánov o vyklonovaní človeka.
gabriel // 1:33 PM


______________________

Friday, February 14, 2003:

Prechod Američanov cez Slovensko: Výborný článok na túto tému napísal Richard Filipko v SME: kadiaľ by šli, ako dlho, ako dlho trvá bežný prelet, porovnanie dopadov s dennou letovou prevádzkou.

Rovná daň: Juraj Javorský v SME píše o plánoch zaviesť rovnú daň:

„Z doterajších úvah ministerstva financií však jednoznačne vyplýva, že na daňovú reformu doplatia „paušálni“ živnostníci. Ide o podnikateľov, ktorí využili možnosť platenia paušálnej dane. Jej sadzba sa pohybuje od dvoch do 2,5 percenta, čo znamená, že zavedenie rovnej dane, hoci aj v dolnej časti uvažovaného intervalu, pre nich bude znamenať rast daňového zaťaženia.”

No také jednoznačné to asi nebude. Paušálna daň sa platí z príjmov (tržieb), nie zo zisku, takže dopad bude dosť individuálny. Len ak by sa tie príjmy dosť podobali aj na zisk, bude rovná daň vyššou záťažou. Okrem toho titulok „Dane z príjmu budú rovnaké pre každého“ platí, ak hovoríme o nominálnej sadzbe. Kvôli (vysokej) odpočítateľnej položke budú reálne ľudia platiť dane progresívne v rozmedzí 0 až 15%, alebo koľko už tá jednotná sadzba bude.

PS Presne opačne je to v inom titulku SME: Bankové služby sú drahšie ako v zahraničí.“ Nominálne to nie je pravda, reálne (pomer k príjmom) áno.

PPS Estónsko po prvý krát od svojej samostatnosti beží tento rok na deficitnom rozpočte (menej ako 1%HDP).

Peniaze na zdravotníctvo: Gabriela Bachárová a Patricia Ďurišková v Pravde píšu, že „viacerí odborníci“ považujú za dobré riešenie nedostatku peňazí v zdravotníctve väčšie platby štátu za nepracujúcich. Po prvé, z „viacerých“ odborníkov autorky citujú len jedného – aj to šéfa združenia zdravotných poisťovní. Keďže poisťovne chcú spravovať viac peňazí, nie menej, zdá sa mi výber takéhoto odborníka do článku dosť pochybný.

Ale k hlavnej veci článku „Štát dáva na odvody menej ako ľudia.“ Kto je ten štát? Pracujúci. A kto sú tí ľudia platiaci odvody? Zase len pracujúci. V praxi je to úplne jedno, či sú peniaze vyberané cez odvody, či z daní, platia ich stále tí istí, celé sa to prerozdelí tak či tak. Je to taká istá finta, akože odvody platí aj zamestnávateľ aj zamestnaný. V praxi je to úplne jedno, ide to z jednej sumy na plat. Takže ten návrh, aby štát platil viac za „svojich“ poistencov, je jednoduché zvýšenie daní, alebo odvodov, len sa to tí „odborníci“ boja otvorene povedať. A keďže si už skoro nik u nás nemyslí, že dane a odvody sa ešte dajú zvyšovať, ide o celkom nereálne riešenie financovania zdravotníctva.
gabriel // 12:49 PM


______________________

Thursday, February 13, 2003:

Šetrenie po novom:Väčšina Slovákov na slušnú penziu nenašetrí,“ znie hlavný titulok dňa Pravdy. Povedal kto? Čo je to slušná penzia? Opäť raz zlý, názorový titulok spravodajstva. Aký je teda dôkaz pre tvrdenie z titulku? Je to názor, že nominálny výnos v súkromných dôchodkových fondoch bude v podstate rovný inflácii, teda žiadne zhodnocovanie peňazí nenastane. To je ale dosť extrémny názor, protirečí doterajšej skúsenosti zo zahraničia aj logike. Stačí investovať do štátnych dlhopisov (teda takmer 100% istota), a už je fond proti inflácii poistený. Je tu teda dosť vysoká šanca, že výnos bude vždy nad infláciou. Autorky v Pravde okrem iného uviedli na záver ďalšie podivné tvrdenie:

“Keby bol minimálny dôchodok 40 percent priemernej mzdy, podľa ekonómov stačilo by to penzistom približne na rovnaký štandard ako dnes.”

Dnes je priemerný dôchodok okolo tých 40%. Takže ak by v novom systéme mali všetci len minimum, budú na tom v priemere ako teraz. Ak však ostane distribúcia dôchodkov zachovaná (a teda bude veľa ľudí nad minimom), je zaručený v priemere vyšší životný štandard ako dnes.

Zlatá baňa v Hodruši: Vladimír Jancura z Pravdy má pekný článok, ako vplýva cena zlata na svetových trhoch na život ľudí v Hodruši, kde je vraj posledná zlatá baňa v strednej Európe.

USA vs stará Európa:USA už neveria Francúzom a Nemcom,“ znie titulok článku Miroslava Čaploviča v Pravde. Článok je o niečom úplne inom. Hovorí o rapídnom poklese sympatií Američanov k Francúzom a Nemcom. No stále sú oba európske národy pre jasnú väčšinu (59%, respektíve 71%) Američanov sympatickí.

Korektori v SME: Naj-naj-najcitlivejšie sú mená, ľudí alebo firiem. Keď už nič, aspoň tie musia byť správne, inak to chce opravu na druhý deň. Dnešný výkon:

maďarský minister zahraničia „Kovásc“ (v titulku), „Buschov tím“ poradcov, automobilka „Rower“ (dva krát, miesto Rover, nie online) – posledné dve veci prebraté zo správ TASR

Tie neposlušné čísla: Mirka Horobová v SME píše o názoroch v ČR aj SR na rozdelenie. „Že spolužitie bolo prospešnejšie pre české krajiny, si myslí 75 percent Slovákov a k tomuto názoru sa prikláňa až 85 percent Čechov.” V tabuľke pri texte sa k tomu názoru prikláňa 62% Čechov, nie 85%. Ďalej autorka cituje prieskum z roku 1993, kde “rozdelenie kladne hodnotilo oveľa viac občanov Česka (až 40 percent), ale len 28 percent slovenskej populácie.” Podľa priloženého grafu (nie online) tie čísla sú 39%, respektíve 26%.

V článku je okrem iného aj veta:
V roku 1993 sa nikto obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska nepýtal, či si želajú rozdelenie republiky. Rozhodli o ňom politici.”
Ak sa dobre pamätám, o referende bola reč skôr pred rozdelením. V roku 1992.
gabriel // 4:01 PM


______________________

Wednesday, February 12, 2003:

Šetrili sme minulý rok či nie?:Z 30 miliárd navyše ľudia nič neušetrili,“ hlása hlavný titulok dňa v SME. Podtitulok článku Jany Brondošovej tvrdí, že „Ekonómov prekvapilo, že ľudia vlani z nárastu príjmov iba nakupovali.“ Z článku i analýzy Viliama Pätoprstého, analytika citovaného v článku, vyplýva, že minulý rok pribudlo vkladov do podielových fondov (teda jednej formy sporenia) asi 6 mld Sk, v bankách sa nič nezmenilo. Teda 6 z 30 miliárd šlo na šetrenie, čiže 20% (a ak sa započíta nárast aj v doplnkových poisťovniach – mojím odhadom 2 mld Sk – ide o 27%). Navyše ak tie príjmy za 30mld sú hrubé, ľudia si z čistých ušetrili ešte väčší podiel. Určite viac ako "nič."

PS Lepší pohľad na osobné šetrenie je pozrieť sa napríklad na pomer šetrenie/čistý príjem minulý rok versus tie predchádzajúce, je to základný, medzinárodne ľahko porovnateľný údaj.

Volebné preferencie: O miešaní pojmov percentuálny bod a percento som už písal. Protiargumentom je, že ľudia by tomu nerozumeli. To je možné, ale tých ostatných, čo tie pojmy rozlišujú, používania percenta v každom prípade len pletie. Pravda dnes v správe TASR píše:

“V porovnaní s reálnym výsledkom minuloročných septembrových parlamentných volieb vzrástla podpora Smeru o 6,7 percenta a, naopak, v súčasnosti druhá najsilnejšia strana HZDS stratila 2,7 percenta hlasov.”

V oboch prípadoch ide o zmenu v percentuálnych bodoch (SMER od 13,5% k 20,2%, HZDS od 19,5% k 16,8%). Podpora (počet voličov) SMERu v skutočnosti narástla o 50% (20,2/13,5) a HZDS stratilo až 14% hlasov (2,7/19,5), nie ohlasovaných 2,7%.

Porovnanie škôl: Martina Kubánová, ktorá sa venuje bližšie školstvu, ma upozornila ešte na jeden zlý titulok článku vo včerajšej prílohe SME o školách: „Osemročné gymnáziá horšie ako ZŠ.“ Dôkaz? Autorka Soňa Rebrová píše o výsledkoch testov, slovo dáva hlavnému školskému inšpektorovi Rosovi:

“Merania robí inšpekcia paralelne na žiakoch deviateho ročníka základnej školy a kvarty osemročných gymnázií, a tie potom porovnáva.
„Chceli sme vedieť, či selektovanie detí do osemročných gymnázií objektívne prináša zdvih poznávacej úrovne,“ vysvetľuje Rosa. A výsledok? „Ukazuje sa, že asi tretina osemročných gymnázií je horšia ako polovica najlepších základných škôl.“”


Takže tretina je horšia ako polovica, čiže dve tretiny sú lepšie alebo rovnaké ako polovica – kto je teda lepší, 8ročné gymnáziá alebo ZŠ?? Nehovoriac o tom, že sa testovali deviataci ZŠ a ôsmaci (kvartáni) z tých gymnázií. A novinárka takýto „dôkaz“ nekriticky zhltne a hodí to na čitateľov aj s titulkom.

Zámena fotiek: Na hlavnej fotke SME na športovej zadnej strane je rakúšan (pozri kombinézu) Benni Raich, nie švajčiar "Michael von Grunigen v jazde," ako to udáva podtitulok. Vďaka Dušanovi Zacharovi za upozornenie. Príde zajtra oprava?
gabriel // 3:17 PM


______________________

Tuesday, February 11, 2003:

Novinárska matematika: Fakt nerozumiem, prečo sa to stáva tak často. Prvá strana SME dnes uvádza, že „O Harabinovi sa rozhodne až o desať dní.“ V článku sa potom píše, že rozhodnúť sa má 19.2. Dnes je podľa hlavičky novín 11.2. To je rozdiel osem dní, nie desať. Particia Ďurišková v Pravde zase (tiež na prvej strane) informuje, že „takmer dve tretiny z peňazí, ktoré priemerná rodina mesačne minie, idú...na jedlo a bývanie.“ Podľa priloženej tabuľky (nie online) je tých „takmer dve tretiny“ presne 69%.

Všetci na gymnázium:O tri roky môže byť gymnazistom každý,“ znie titulok článku Barbory Tancerovej v SME. Článok začína takto:

“Už o tri roky bude môcť každý žiak študovať na takom type strednej školy, aký si zvolí. Gymnáziá, hotelové školy alebo obchodné akadémie prijmú všetkých. Žiaci nebudú robiť prijímačky a sieť stredných škôl sa prispôsobí ich požiadavkám.”

Neskôr ale z článku vyplynie, že na školu svojho výberu sa žiak dostane len ak urobí monitorovací test s dostatočnými výsledkami – kritériá si zadávajú školy. Takže titulok je polopravdou. U nás aj bankárom môže byť každý – akurát musí splniť podmienky na licenciu od NBS. Aj chirurgom, advokátom, farmaceutom môže byť každý... Okrem toho nie je jasné, či škola musí všetkých, čo splnia požadovaný počet bodov, na školu aj prijať, respektíve kto o tom nakoniec rozhodne. Ak škola nebude mať veľký prísun peňazí na prijatého žiaka, kritériá na testy bude dávať naschvál vysoké, aby náhodou neprešlo veľa žiakov. Ďakujem Martine Kubánovej za podnet.

Prieskumy, ankety, hlasovania: Ešte k tomu prieskumu Pravdy na základe telefonického hlasovania. Z agentúry FOCUS som dostal tento názor:

Telefonické dopytovanie ako forma kontaktovania respondentov sa odporúča v prípade, ak je penetrácia pevnou linkou vo zvolenej cieľovej populácii na takej úrovni, aby bolo možné eliminovať chyby vznikajúce pri výbere respondentov do reprezentatívnej vzorky. Ak je ako cieľová populácia definovaná dospelá populácia SR, kde penetrácia pevnou linkou dosahuje medzi domácnosťami úroveň 50-60%, je použitie telefonického prieskumu diskutabilné.

Potenciálne zdroje chýb , ktoré môžu v tomto prípade skresliť odpovede (výsledky prieskumu) sú:
- približne 40% domácností nebude mať šancu, aby boli zahrnutí do prieskumu, nakoľko nemajú pevnú linku (častejšie sú to ľudia z nižších príjmových kategórií, vidieckych oblastí)
- časť tých, ktorí pevnú telefónnu linku majú, má utajené telefónne číslo, čo zvyšuje celkový počet domácností, ktoré nebudú zahrnuté do výberu – tento problém sa dá však prekonať vhodne zvolenou metodikou.”


PS V Pravde sa inak s prieskumami narába veľmi laxne. Dnes informujú o novom prieskume o Iraku, ale ani neuvedú dátum prieskumu či počet respondentov. Pritom dátum je dosť kľúčový (Powellova reč, hlasovanie v našom parlamente, pochybnosti o dôkazoch britskej vlády...) – verejnosť na takéto veci predsa reaguje. (SME poctivo uvádza dátum 7.- 8.2.). Ani pri svojom telefonickom prieskume Pravda dátum pre istotu neuviedla.

PPS Ešte k mojej kritike uverejňovania online ankiet aj v tlači. Najnovšie číslo American Journalism Review zaujímavý článok o prieskumoch a ich užitočnosti. Hovorí a uvádza príklady o motivácii novinárov vždy niečo v prieskumoch vyhrabať, aj keď sú výsledky nejasné, najmä ak si prieskum médium samo aj zaplatí. A o online anketách autorka píše:

“Since the results are not representative of anything, what information is someone supposed to take away from online surveys? The obvious answer: absolutely none. But it's hard to look at a bar graph with percentages (an informational graphic) and not think something.”

Stojí to za to prečítať si článok celý.
gabriel // 2:38 PM


______________________

Monday, February 10, 2003:

Kupujte frankovku: Jozef Sedlák z Pravdy si neodpustil PR článok o produktoch jedného vinohradníckeho spolku, ktoré na veľké prekvapenie chvália sami ich výrobcovia. Článok sa volá Lanská frankovka má skvelú budúcnosť.“

Nechuť k odborárom: sa opäť prejavuje v spravodajstve SME. „Peňazí aj majetku majú odbory dosť,“ znie hlavný titulok, ktorý zjavne nie je spravodajský, ale názorový, a teda patrí akurát tak do komentárov. Koľko teda majú mať odborári peňazí, koľko je dosť, a koľko málo? Tiež nerozumiem posmešným poznámkam o luxusnom aute šéfa odborov, to má chodiť na tripartitu na starej škodovke len preto, lebo zastupuje odborárov?

Pochybný titulok má aj spravodajský článok Barbory Tancerovej v SME o kapitálových výdavkoch v zdravotníctve: „Míňať treba najmä na prevenciu.“ Povedal kto? Článok aj nejaké výdavky na prevenciu spomína, ale väčšina peňazí ide aj tak na obyčajnú obnovu prístrojového vybavenia. Čo má teda ten článok s titulkom?

Listy: Damas Gruska napísal pár pripomienok (jeho reakcia je v sekcii Listy). K tomu plagiátorstvu britskej vlády: asi to celé stojí na definícii – či je aj jedna ukradnutá veta dôvodom volať celý materiál plagiát, alebo len vtedy je to plagiátom, ak by boli prevzaté aj hlavné uvedené dôkazy. V článku sa hovorí o 11 prebratých stranách z 19, no nie je jasné, či obsahujú aj tie hlavné dôkazy, či ich väčšinu. Už si nie som taký istý, ale ten titulok podľa mňa nebol výstižný.
gabriel // 2:45 PM


______________________


This site is powered by Blogger because Blogger rocks!

Weblog Commenting by HaloScan.com









"I always turn to the sports page first…. They record people’s accomplishments; the front page, nothing but man’s failure."
Earl Warren, former Chief Justice, US Supreme Court, 1968


Hlavny sponzor projektu:
INEKO

Podporuje:
Slovakia Online


O projekte

Listy Citatelov

Komentare

Linky

Kontakt
slovakpresswatch@hotmail.com
Archives
08/04/2002 - 08/11/2002 08/11/2002 - 08/18/2002 08/18/2002 - 08/25/2002 08/25/2002 - 09/01/2002 09/01/2002 - 09/08/2002 09/08/2002 - 09/15/2002 09/15/2002 - 09/22/2002 09/22/2002 - 09/29/2002 09/29/2002 - 10/06/2002 10/06/2002 - 10/13/2002 10/13/2002 - 10/20/2002 10/20/2002 - 10/27/2002 10/27/2002 - 11/03/2002 11/03/2002 - 11/10/2002 11/10/2002 - 11/17/2002 11/17/2002 - 11/24/2002 11/24/2002 - 12/01/2002 12/01/2002 - 12/08/2002 12/08/2002 - 12/15/2002 12/15/2002 - 12/22/2002 12/22/2002 - 12/29/2002 12/29/2002 - 01/05/2003 01/05/2003 - 01/12/2003 01/12/2003 - 01/19/2003 01/19/2003 - 01/26/2003 01/26/2003 - 02/02/2003 02/02/2003 - 02/09/2003 02/09/2003 - 02/16/2003 02/16/2003 - 02/23/2003 02/23/2003 - 03/02/2003 03/02/2003 - 03/09/2003 03/09/2003 - 03/16/2003 03/16/2003 - 03/23/2003 03/23/2003 - 03/30/2003 03/30/2003 - 04/06/2003 04/06/2003 - 04/13/2003 04/13/2003 - 04/20/2003 04/20/2003 - 04/27/2003 04/27/2003 - 05/04/2003 05/04/2003 - 05/11/2003 05/11/2003 - 05/18/2003 05/18/2003 - 05/25/2003 05/25/2003 - 06/01/2003 06/01/2003 - 06/08/2003 06/08/2003 - 06/15/2003 06/15/2003 - 06/22/2003 06/22/2003 - 06/29/2003 06/29/2003 - 07/06/2003 07/06/2003 - 07/13/2003 07/13/2003 - 07/20/2003 07/20/2003 - 07/27/2003 07/27/2003 - 08/03/2003 08/03/2003 - 08/10/2003 08/10/2003 - 08/17/2003 08/17/2003 - 08/24/2003 08/24/2003 - 08/31/2003 09/14/2003 - 09/21/2003 09/21/2003 - 09/28/2003 09/28/2003 - 10/05/2003 10/05/2003 - 10/12/2003 10/12/2003 - 10/19/2003 10/19/2003 - 10/26/2003 10/26/2003 - 11/02/2003 11/02/2003 - 11/09/2003 11/09/2003 - 11/16/2003 11/16/2003 - 11/23/2003 11/23/2003 - 11/30/2003 11/30/2003 - 12/07/2003 12/07/2003 - 12/14/2003 12/14/2003 - 12/21/2003 12/21/2003 - 12/28/2003 01/04/2004 - 01/11/2004 01/11/2004 - 01/18/2004 01/18/2004 - 01/25/2004 01/25/2004 - 02/01/2004 02/01/2004 - 02/08/2004 02/08/2004 - 02/15/2004 02/15/2004 - 02/22/2004 02/22/2004 - 02/29/2004 02/29/2004 - 03/07/2004 03/07/2004 - 03/14/2004 03/14/2004 - 03/21/2004 03/21/2004 - 03/28/2004 03/28/2004 - 04/04/2004 04/04/2004 - 04/11/2004 04/11/2004 - 04/18/2004 04/18/2004 - 04/25/2004 04/25/2004 - 05/02/2004 05/02/2004 - 05/09/2004 05/09/2004 - 05/16/2004 05/16/2004 - 05/23/2004 05/23/2004 - 05/30/2004 05/30/2004 - 06/06/2004 06/06/2004 - 06/13/2004 06/13/2004 - 06/20/2004 06/20/2004 - 06/27/2004 06/27/2004 - 07/04/2004 07/04/2004 - 07/11/2004 07/18/2004 - 07/25/2004 07/25/2004 - 08/01/2004 08/01/2004 - 08/08/2004 08/08/2004 - 08/15/2004 08/15/2004 - 08/22/2004 08/22/2004 - 08/29/2004 08/29/2004 - 09/05/2004 09/05/2004 - 09/12/2004 09/19/2004 - 09/26/2004 09/26/2004 - 10/03/2004 10/03/2004 - 10/10/2004 10/10/2004 - 10/17/2004 10/17/2004 - 10/24/2004 10/24/2004 - 10/31/2004 10/31/2004 - 11/07/2004 11/07/2004 - 11/14/2004 11/14/2004 - 11/21/2004 11/21/2004 - 11/28/2004 11/28/2004 - 12/05/2004 12/05/2004 - 12/12/2004 12/12/2004 - 12/19/2004 12/19/2004 - 12/26/2004 01/01/2006 - 01/08/2006



TOPlist